Pre iskričku v detskom očku...

Dlhšiu dobu som sa tu nezastavila. Vlastne si nepamätám kedy naposledy som sa na chvíľu zastavila :) Moja mama mi s povzdychom vravieva, aby som sa tak nehnala a nič nepreháňala.... ale neviem nikomu na svete vysvetliť, že by som chcela za tento jeden život stihnúť tak okolo milióna vecí. Pre niektorých bohužiaľ, ale pre mňa chvalabohu, rôznych nápadov ktoré ma napĺňajú pocitom že "žijem", stále pribúda.
Len háčik? ...to je málo, a čo tak ihlice? ...teraz nie! ...šijací stroj? ...áááno :)

V našej dedinke sa konečne zišlo pár ochotných osôbok, ktorým nie je ľahostajný detský úsmev. Dúfajme, že pomaličky vzniká krásna spolupráca, ktorej výsledkom bude veľká zmena v "detstve" mnohých malých loptošov. Mám asi veľmi ružovú predstavu, ale za svoj optimizmus sa jednoducho nemám potrebu ospravedlňovať :)
Naše detičky sa potrebujú navzájom stretávať, šantiť, hrať, rehotať, padať a vstávať.. S upriamenými očkami hľadia na nás rodičov a tajne si želajú zažívať bezpodmienečnú radosť. Len my im ju môžeme s láskou dať...zapečieme ju do voňavého perníčka, zamotáme do chutnej háčkovanej muffinky...nakreslíme srdiečko na jednoduchý kamienok - lebo láska nie je zložitá, je úúúplne jednoduchá!

A tak sa aj ja pripravujem na oslavu detskej radosti...na deň, ktorý starostlivo pripravíme, vyzdobíme a ponúkneme deťom.

Mojim miestočkom na detskom festivale bude Kreokútik...taký farebný kútik o akom som v detstve snívala aj ja...a teraz si ho vytvorím ;) A tak som farebne a pozitívne naladená dotiahla od mamy starý šijací stroj. Značka VERITAS sa myslím už nevyrába, takže je to historický kúsok. Ale aj táto "mašinka" mi pripomína detské chvíle...pamätám si aj veľkú túžbu - tvoriť! Ibaže som nevedela ako, prvý nezdar ma vždy odradil a nič iné ma k tvoreniu nepritiahlo...tvorivá dušička znovu zaspala, aby sa v pokročilejšom veku ozvala v plnej kráse :D Tak preto teraz nič nestíham! ...dobieham všetky tie roky.

Už neviem kto mi raz podaroval malé kúsočky nie moc kvalitnej, ale krásne farebnej vzorovanej látky. A tie sa stali mojím prvým pokusom....asi neexistuje nič iné, čo by sa z nich dalo vytvoriť ako to, čo som začala šiť - vlajočkovú girlandu. A mám prvú ozdôbku do kreokúta :) ...chýba mi však lemovacia stužka, ktorou vlajočky spojím - takže foto pridám po dokončení. Dobrá správa je tá, že vlajočky už sú ušité, moje prsty celé a VERITAS-ka ešte slúži.

Detský festival bude mať aj stánok s ručne robenými drobnôstkami. Pravdaže som sa musela angažovať aj tam :) Takže háčik neprázdninuje, len sa strieda so šijacím strojom. Sem-tam chutná muffinka, nejaké to srdiečko... veľmi dúfam že popri všetkom ostatnom, stihnem aj viac.

Dobrú noc, sladké sny a veľa splnených detských túžob....na to nikdy nie je neskoro!

S úsmevom

PeTvoRka